Gever Tulley tvrdí, že deti by sa mali hrať s ohňom, mať vo vrecku nožík či loziť po streche. Túto svoju teóriu rozpísal v knihe 50 nebezpečných vecí (ktoré by ste mali svojim deťom dovoliť) a prezentoval ju aj na konferencii TED. Tvrdí, že rodičia dnes deti príliš ochraňujú. Jedni ho vyhlasujú za blázna, ktorý hazarduje so zdravím a životom detí, iní mu zverili do rúk vzdelanie tých svojich. Gever už 13 rokov vedie školu, kde sa deti vzdelávajú najmä cez manuálne činnosti a v ktorej neexistujú ročníky, učebnice ani známky.

Gever Tulley (62) pochádza zo San Francisca. Je programátor – samouk, ktorý začal pracovať už ako 16-ročný. V roku 2005 založil letný tábor s názvom Tinkering school. Deti tam mohli pracovať s nástrojmi, ktoré im bežne dospelí zakazujú – ako píla, vŕtačka a pod. Svojpomocne navrhovali a konštruovali rôzne projekty, napr. funkčnú húsenkovú dráhu či trojposchodový dom na strome. Gever tvrdí, že vďaka manuálnej práci v tíme sa deti učia dôležité veci a nie je správne, ak ich prehnane ochraňujeme kvôli strachu pred zranením. Napísal o tom aj knihu s názvom 50 nebezpečných vecí (ktoré by ste mali vašim deťom dovoliť). Na základe skúseností z táborov založil v roku 2011 školu Brightworks school pre deti vo veku od 5 do 18 rokov, ktorá je rovnako postavená na manuálnych činnostiach.
Prečo softvérový programátor založí Tinkering school – tábory pre deti?
Uvedomil som si, že deti nezískavajú praktické skúsenosti, aké som mal ja, keď som bol mladý. Letný tábor som začal vo svojom dome. Chcel som zistiť, či je možné vytvoriť zmysluplné praktické učenie v spolupráci s deťmi. Tiež som sa snažil nájsť odpovede na dve otázky: 1) odkiaľ pochádza všeobecná kompetencia a 2) či existujú skúsenosti, ktoré ľudia zažijú v mladom veku a predurčujú ich k hrdinskému správaniu sa v neskoršom živote. Zvedavosť zvíťazila a čoskoro som sa stal pedagógom na plný úväzok.
V roku 2011 ste otvorili školu Brightworks school – je to vlastne Tinkering School, ktorá sa rozšírila z letného tábora na „skutočnú“ školu. Letné tábory vám už nestačili?
Raz v tábore jeden účastník povedal: „Nikdy v živote som nepracoval tak tvrdo, prečo nemôže byť taká aj škola?“ Dva roky som o tom premýšľal, a potom som založil Brightworks, kde študenti a zamestnanci spolu vytvárajú vzdelávanie. Ak chceme, aby z detí vyrástli dospelí, ktorí sa vedia o seba postarať, zaujímajú sa o svet a dokážu ho zlepšovať, musíme podporovať ich tvorivosť a autonómiu. Potrebujú životný príbeh, v ktorý veria, pretože ho od malička pomáhajú písať.
Ako škola funguje?
Brightworks má 118 študentov vo veku od 5 do 18 rokov rozdelených do skupín. Každá skupina je zložená zo študentov, ktorí pracujú na približne rovnakej úrovni náročnosti. Veríme, že vzdelávanie je rozhovor medzi študentom a školou. Aby sme tento rozhovor podporili, udržiavame nízky pomer študentov k spolupracovníkom. Jeden učiteľ vedie 10 – 13 študentov.
Ako vznikajú tieto skupiny?
Snažíme sa študentov zoskupiť tak, aby projekty boli pre nich výzvou, nie však nedosiahnuteľnou frustráciou. Zároveň sa nemôžu nudiť.
V jednotlivých oblastiach vzdelávania (matematika, jazyky, prírodné vedy atď.) môžu byť oproti svojmu veku vopred alebo pozadu o max. 2 roky. To znamená, že napríklad žiak v 6. ročníku môže mať matematické schopnosti na úrovni ôsmaka a písanie na úrovni štvrtáka.
To by sa v systéme ročníkov považovalo za zásadný problém. No u nás sa vieme prispôsobiť silným stránkam študenta a pomôcť mu individuálne sa zamerať na ich rozvoj.
Vyučovanie prebieha v systéme oblúkov. Ako si to máme predstaviť?
Študenti absolvujú každý rok tri hlavné oblúky. Každý má svoju tému a tri fázy: prieskum, vyjadrenie a expozícia. Počas fázy prieskumu študenti a spolupracovníci (pedagógovia) plánujú výskum témy, exkurzie, stretnutia s odborníkmi a pod. Povzbudzujeme našich spolupracovníkov, aby dostali žiakov von z budovy školy aspoň jeden deň v týždni. A to z dôvodu, že chceme zabezpečiť, aby nevnímali učenie ako niečo, čo sa deje iba v škole. Snažíme sa o vytvorenie študentov, ktorí sa budú vzdelávať po celý život.
V druhej fáze oblúka, vyjadrenie, študenti na základe získaných informácii niečo vytvoria. Môže to byť umelecký objekt, experiment, výskumný projekt či predstavenie. V projektovom manažmente, dokumentácii, spolupráci a špecifických zručnostiach ich podporujú spolupracovníci a experti z danej oblasti. Záverečná fáza, expozícia, vyžaduje, aby študenti vysvetlili svoju prácu svojej komunite a sebe navzájom prostredníctvom písomných a ústnych prezentácií, otázok a demonštrácií.
Toto všetko vám umožňuje legislatíva alebo ste museli žiadať o nejaké výnimky?
V súčasnosti len niekoľko štátov v USA umožňuje súkromným školám úplne definovať vlastnú pedagogiku. Jedným z týchto štátov je aj Kalifornia, takže nemusíme podstupovať národné testy, dodržiavať štandardizované učebné osnovy ani známkovať. V Brightworks nepoužívame žiadne učebnice, iba knihy. Štandardizované školy vytvárajú umelú skúsenosť, ktorá nemá v živote inú obdobu. Na učebnice a testy sa dá pozerať ako na neúprosnú trinásťročnú železničnú trať, ktorá ponúka len veľmi málo šancí na zmenu trasy.
Nepotrebujú vaši študenti známky ani pre pokračovanie na vysokej škole?
Pred prechodom na inú školu alebo po ukončení strednej školy zapisujeme proces a výsledky ich projektov do podoby, ktorá dáva zmysel prijímacím referentom. V spolupráci so študentom tvoríme prezentáciu jeho práce tak, aby vyhovovala programom, o ktoré má záujem.
Ako vaši študenti a ich rodičia získavajú spätnú väzbu?
V priebehu oblúka začíname sebahodnotením študentov. Podobné hodnotenie poskytne aj spolupracovník. Všetci spolu potom diskutujú o hodnotení s rodičmi a vytvárajú plány a záväzky pre ďalší oblúk.
Je o Brightworks veľký záujem?
O našu školu je každý rok veľký záujem, ale môžeme prijať iba malý počet študentov. Nechceme, aby sa naša škola rozrástla na viac ako 100 až 120 ľudí (vrátane zamestnancov), pretože to je asi maximálny počet skutočnej komunity, kde každý pozná všetkých ostatných.
Bolo ťažké nájsť učiteľov (spolupracovníkov), ktorí vedia a chcú takto učiť/sprevádzať?
Našim učiteľom zámerne hovoríme spolupracovníci. Pretože chceme, aby so študentmi spolupracovali. Bez učebnice alebo štandardizovaného učebného plánu musia byť pripravení a ochotní objavovať veci priamo po boku svojich študentov. Učitelia, ktorí milujú slobodu, možnosť nasledovať nápady a inšpirácie, nech vedú kamkoľvek, sú priťahovaní k Brightworks a podobným školám.
Brightworks vytvára silnú komunitu pedagógov, ktorí sa navzájom podporujú. Tento druh vzdelávania si vyžaduje odhodlanie a zmysel pre cieľ. Škola je neustálym a trvalým spoluvytváraním ľudí, ktorí tam pracujú a študujú. Ak existuje niečo, o čom si (ako študent alebo spolupracovník) myslíte, že môže byť lepšie, môžete to zmeniť. Život sa mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým a naše školy by nemali byť zmrazené v čase.
Je to už takmer 13 rokov, čo ste začali s touto školou – ako sa uchytili vaši prví absolventi?
Pretože sme začali s deťmi vo veku od piatich do desiatich rokov, zatiaľ u nás maturovalo len dvadsaťštyri stredoškolákov a päť bude končiť tento rok. Trinásti sa rozhodli ísť na vysoké školy, ostatní sa venujú umeleckým alebo technicky orientovým prácam. Vidím, ako nasledujú svoju vášeň (jeden má prosperujúci obchod s maľovaním výkladov využívajúc svoju lásku ku grafickému dizajnu a umeniu, jeden dokončil skupinovú stavbu lietadla a má licenciu na lietanie so súkromnými lietadlami; ďalší vytvoril a vydal hudbu, mnohí sa aktívne zapojili vo volebnom procese v roku 2020 prácou na miestnych a národných kampaniach).
Čo by ste poradili ľuďom, ktorí by chceli založiť takúto školu na Slovensku?
Historicky sa zmena vo vzdelávaní deje, keď ju požadujú rodičia. Ale bez osobných skúseností môže byť pre rodičov veľmi ťažké predstaviť si niečo odlišné od toho, čo sami zažili v škole. Keď hovorím o výchove rodičom, často sa ich pýtam: „Na strednej škole ste absolvovali sériu testov z algebry, ako dobre si myslíte, že by ste dnes obstáli v jednom z týchto testov?“ Vo väčšine krajín rodičia pripúšťajú, že by na týchto testoch obstáli strašne. Aké efektívne bolo vzdelávanie, ak ste sa roky niečo učili a teraz si z toho nepamätáte dosť ani na to, aby ste obstáli v teste?
Pracovné miesta budúcnosti nemajú rovnaký ľahký názov, aký mali pracovné miesta za posledných sto rokov. Nemôžete byť počítačovým programátorom bez porozumenia psychológie používateľov vášho produktu, nemôžete byť manažérom bez spolupráce so svojím tímom a nemôžete byť pripravení na ďalšiu vec, ktorá sa stane, ak sa nebudete neustále vzdelávať.
Na svete existuje veľa dobrých príkladov, tak prečo zmena systému prichádza tak pomaly?
Starý model školy zahŕňa starý model úspechu. Ako globálna spoločnosť sme boli vyškolení, aby sme akceptovali iba vonkajšiu definíciu toho, čo znamená úspech. Výsledok vzdelávania nemôžete zmeniť bez toho, aby ste zmenili to, čo meriame. Rodičia mi povedia, že nenávideli matematiku, a jedným dychom sa podelia o to, že práve zapísali svoje deti do mimoškolských matematických tried.
Sú budúcnosťou školy ako Brightworks?
Myslím si, že sme súčasťou cesty k lepšiemu, relevantnejšiemu a hodnotnejšiemu vzdelávaniu. Vo vzdelávaní musí nastať renesancia; musíme vidieť, ako sa po celom svete objavujú milióny experimentálnych škôl. Nakoniec tieto umelé hranice medzi pobytom v škole a životom úplne vymiznú. Učenie musíme vnímať ako súčasť života, nie ako niečo, čo „dokončíme“, keď skončíme strednú alebo vysokú školu.
Čo je podľa vás najdôležitejšie, aby škola deti naučila?
Musíme prestať myslieť na vzdelávanie ako na niečo, čo robíme deťom, a začať o nich uvažovať ako o nenásytných študentoch zameraných na seba. Nemali by sme sa už snažiť vytvoriť jednu pedagogiku, ktorá bude fungovať na každého študenta. Namiesto toho by sme mali pochopiť, kto študent v skutočnosti je, dať mu autonómiu a príležitosti na vyjadrenie. A ak budeme niečo merať, mala by to byť kreativita a angažovanosť. Máme ešte pred sebou dlhú cestu k tomu, aby sme sa k študentom v akomkoľvek veku správali ako k ľuďom, ktorých si vážime a ktorým dôverujeme.